reklama

Divoká Sumatra

Sumatra bolo miestom lesov. Tie sa však značne redukujú po celom svete. Teraz tam zostal už len jeden väčší neporušený lesný celok, rozprestierajúci sa na ploche skoro 8,000 km2.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

V ekosystéme Leuser žijú posledné divoké tigre sumaterské, slony, gibony, orangutany sumaterské, varany, argusy, zoborožce a ďalších 130 druhov zvierat, 350 druhov vtákov a rastlín. Ustupujúca divoká príroda preto rozhodne stojí aspoň za letmé preskúmanie, ba tým viac, že neporušené pralesné celky zo sveta skoro vymizli.

Bol som konfrontovaný s otázkou, prečo nejdem zachraňovať stromčeky na Slovensku a miesto toho letím na druhý koniec sveta, keď nám tu naše lesy pľundrujú rovno pred očami. Hľadal som projekt, ktorý sa venuje ochrane prírody, pričom bude možné sa ho aj aktívne zúčastniť. A objavil som česko-slovenský projekt GreenLife, cez ktorý sa mi naskytla možnosť pozrieť sa do pralesa na Sumatre, presvedčiť sa, že ešte naozaj existuje a aktívne prispieť k jeho ochrane. Lesy sa dajú zachraňovať aj tu, pravda, ale predstava, že Zem stráca svoje rovníkové pľúca a ja proti tomu vôbec nič nespravím mi nedala pokoja.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Národný park Gunung Leuser
Národný park Gunung Leuser 

Vybral som sa teda na severnú Sumatru k hraniciam Národného parku Gunung Leuser medzi toky riek Berkail a Sembelang. Let s dvoma prestupmi do Medanu trval asi 14 hodín, plus prestupy na letiskách – prvá cesta do trópov sa mi začala hladko. Po prílete na ostrov ma ovanul teplý vlhký vzduch, s ktorým som sa dlho vyrovnával. Čo potešilo, že už na letisku nás čakal vodič s pristaveným mikrobusom, ktorým sme po navštívení zmenárne vyrazili po diaľnici na približne sedemhodinovú jazdu. Medan je však rušné a špinavé mesto plné ľudí. V Indonézii znamenajú tieto slová trochu iný rozmer. V kolóne sme strávili hodiny a obraz ulíc lemovaných obchodíkmi a warungami rovno pri ceste zostával po celý čas rovnaký. Pomedzi autá sa predierali ľudia na motorkách a mopedoch, pričom každú chvíľu to vyzeralo, že jeden z nich si zaparkuje rovno do nášho mikrobusu. Napriek niektorým kritickým situáciám sme cestu zvládli bez kolízie. Metropola mi prišla z veľkej časti úplne bez zelene. Až v menších dedinách ďalej od mesta mala zeleň opäť svoje miesto na uliciach.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
náš dopravný prostriedok
náš dopravný prostriedok 
Tigrí dom
Tigrí dom 
dedinský domček
dedinský domček 

V noci sme dorazili do dediny Batu Katak kde sme ostali cez noc. Zvítali sme sa tam s hlavnými predstaviteľmi projektu GreenLife - s Milanom a so Zuzkou, čakajúcich na dobrovoľníkov v Tigrom dome. Je to multifunkčné centrum slúžiace rôznym účelom. Pri našom odchode do pralesa už prichádzali deti učiť sa angličtinu. Ranné slnko ukázalo, že celá dedina je obklopená plantážami palmy olejnej - tej plodiny, ktorá ma podnietila pozrieť si situáciu s jej pestovaním na vlastné oči. V okolí dediny sú však menšie políčka pestované dedinčanmi, cez ktoré človek musí prejsť, ak sa chce dostať do pralesa. Tie plantáže palmy olejnej pestované vo veľkom je možné vidieť po celej Malajzii a tiež na mnohých miestach v Indonézii. Plantáže sú vysadené do radov, ktoré ohraničujú sektory, aby sa jednoduchšie obrábali. V juhovýchodnej Ázii sú veľmi dobré podmienky na pestovanie palmy olejnej, preto sa tam táto pôvodne africká plodina uchytila ako žiadaný obchodný artikel. Prispel k tomu aj pokles ceny prírodného kaučuku. Početné kaučukové plantáže sa dnes nahrádzajú palmovými s vidinou vyšších ziskov. Producenti palmového oleja často krát ani nepotrebujú vlastniť palmové polia, pretože tie sú vo vlastníctve iných subjektov, ktoré im už len predávajú medziprodukt – palmové jadrá. Odboj proti palmovému oleju sa teda konfrontuje s celým sektorom ekonomiky vrátane vládnych úradníkov, dodávateľských firiem a miestneho obyvateľstva, ktorí z obchodu majú nepochybne úžitok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
prírodný kaučuk
prírodný kaučuk 
palma olejná
palma olejná 

Na políčka kaučuku sa dá v sekundárnej džungli naraziť často. Projekt, ktorého som sa stal súčasťou, skupuje aj takúto pôdu sekundárnej džungle ktorá sa následne ponechá bez zásahov človeka. Nanajvýš sa vytnú mladé kaučuky, staré sa nechajú, pretože po ich korunách môžu migrovať opice. A ono to naozaj funguje. V roku 2009 bola v okolí novopostaveného kempu Green1 vysekaná plantáž, kde za pár rokov vyrástla vegetácia, ktorá už vytvorila základ pre nový mladý les. Lesu však trvá podstatne dlhší čas, kým obnoví všetky svoje funkcie, ktorými spätne vplýva na prostredie.

 Po asi dvoch hodinách cesty z Tigrieho domu hore prúdom rieky sme sa rozlúčili so skupinou, ktorá ostávala v kempe Green 2 a deviati sme odchádzali do sparťanského kempu Green 1. V polovici pobytu v pralese sa skupiny v kempoch vymenili. Oba kempy sa nachádzajú tesne na hranici Národného parku. Jedná sa tu o horský prales, keďže žiadne nížinné pralesy už neexistujú, tak ako u nás už neexistujú nížinné lesy. Na prvý pohľad je vidieť rozdiel medzi primárnym a sekundárnym pralesom práve vo veľkosti stromov. Tie giganty sa inde ako v chránených parkoch nenachádzajú. Stromy v pralesoch sa dožívajú asi 400-500 rokov, potom často podliehajú rôznym chorobám, udrie do nich blesk alebo ich rozožerú termity a nakoniec ich zhodí vietor. Keď spadnú, začnú sa rozkladať rýchlejšie ako u nás vďaka väčšej vlhkosti. Pri páde vytvoria miesto v hustej vegetácii, kade môžu preniknúť slnečné lúče a vytvoria tak priestor pre nový život, ktorý medzeru po páde stromu rýchlo zaplní. Inak v pralese nie je možnosť vidieť moc do diaľky. Výhľady sú ojedinelé, pred seba je často vidieť nanajvýš pár desiatok metrov. Ani výšku stromov tam človek moc nedocení, pretože ich kmene a koruny sú zakryté bujnými nižšími rastlinami. Údoliami sa tam z času na čas preženú prívalové vody a strhnú so sebou všetku nádheru pri koryte rieky. Príroda si však sama za pár rokov poradí lepšie ako keby do nej zasiahol človek a začal vysádzať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
fíkus
fíkus 

Džungľa nikdy nespí, hlavne nie v noci, počas ktorej ožívajú všetky nočné cikády a cvrčkovia, žabky a komáre. Z tých tichších živočíchov sú to škorpióny, hady a ohnivé mravce. Skrátka si treba dávať pozor a všetko je ok. V noci sa dá bez problémov vychutnať kúpeľ v riečnej tôni pri mesiaci s vedomím bezpečia. Ráno sme sa zobúdzali s gibonmi a makakmi, cez deň obdivovali zoborožce, ktorých trepot krídel vydáva zvuk pripomínajúci hru na rámový bubon. Vysoko z korún stromov sa na nás došli pozrieť divoké orangutany, ktoré občas zavítajú do rezervácie. Ticho a nebadane sa džungľou pohybujú aj divoké mačky, malé jelene, varany. Tie cicavce sme si pozreli z fotopascí, keďže sú veľmi plaché. Mali sme možnosť vidieť aj vyhrievajúceho sa varana na kmeni stromu pri rieke. Prírodné oblasti mávajú jednu dominantnú šelmu. Kým u nás sú to medvede, v Indonézii je to tiger. Je to múdre zviera, ktoré sa nerado ukazuje ľuďom na oči, ale za to môže nebadane prejsť poza kemp a vrátiť sa do lesa. Nikto si ho nevšimol, ale nechal sa zachytiť fotopascou umiestnenou na kmeni za kempom. Korisťou tigra nie sú ľudia, ktorí nie sú korisťou ani medveďa alebo vlka. Tigre lovia skôr opice a inú zver.

divoký orangutan
divoký orangutan 
Obrázok blogu

Stromčeky sa na tomto projekte nevysádzajú, keďže sa o to dokáže príroda efektívnejšie postarať sama. Ani ľudia sa tam nepriväzujú o stromy pred drevorubačmi. Miesto toho sa už stihol za pomoci dobrovoľníkov vystavať spomínaný Tigrí dom, ktorý slúži okrem iného miestnym ako škola. Kempy, v ktorých dobrovoľníci prebývajú počas pobytu v pralese potrebujú údržbu – nalakovať bambusový výplet chatiek. Stavali sme plôtik oddeľujúci les od kempu, opravovali schody do pozorovacej veže, kosili trávu v kempe, natierali tabule označujúce hranice rezervácie, v rámci ktorej platia iné pravidlá ako v ostatnom sekundárnom lese. Mimo prác v kempe sme išli udržovať už existujúce hranice medzi rezerváciou a NPGL a vysekať nové, keďže sa rezervácia práve zväčšovala o ďalšie hektáre nového územia. Práce bude zdá sa stále dosť s tým, ako sa rezervácia postupne stále rozširuje a projekt získava nové kompetencie.

plôtik
plôtik 
údržba hraníc
údržba hraníc 
dokončené tabule
dokončené tabule 

V druhej časti programu sme sa po dvoch týždňoch strávených pod hustými korunami stromov horského pralesa ekosystému Leuser vydali naprieč celou Sumatrou do prístavu v meste Singkil a odtiaľ loďou na malý rajský ostrov v súostroví Paul Baniak, ktorý sa dá obísť za dve hodiny. Ľudia žijúci na ostrove sa dajú spočítať na prstoch, elektrika sa púšťa na pár hodín cez deň z generátora, nie sú tam žiadne cesty, žiadne mestské ruchy. Je až pozoruhodné ako pohodovo pri hre na gitaru a speve dokážu domáci tráviť tropické noci. Nepotrebujú telku ani fast food, stačí im odtrhnúť si čerstvý kokos priamo z palmy a rozprávať sa medzi sebou.

Rajský priestor sa tam utvára aj preto, lebo sa oň niekto stará a čistí okolie. V súostroví sa nachádza sedem dedín, ktoré svoju produkciu odpadu buď spália alebo vyhodia priamo do mora. Tento a všetok ostatný morský odpad sa potom vyplavuje na pláže. Sú tam neobývané ostrovy, na ktoré sa tie odpadky dostanú tiež. Pre dobrovoľníkov to znamená, že sa žiadna romantika nekoná, kým sa odpad neuprace. Treba si dávať pozor, lebo odpad je rôznorodý. Hlavnú zložku ale tvoria plasty. Cez korene mangrovových lesov rastúcich na plytčinách tégliky preplávajú jedna radosť a zaseknú sa v nich. Veľká radosť je to odtiaľ aj vyťahovať.

práce na pláži
práce na pláži 

Na našom rajskom ostrove sa rozbiehal nový projekt BlueLife, ktorý je už v súčasnosti spustený a má podobne za cieľ ochranu morskej prírody, špeciálne aj morských korytnačiek a spolupracuje sa tu so spomínanými dedinami na odpadovom hospodárstve. Zhodou okolností nám more jednu mŕtvu karetu vyplavilo. Najčastejšou príčinou smrti morských živočíchov býva teraz udusenie sa plastom. Nikto z nás nemal odvahu tú korytnačku rozpárať a presvedčiť sa. Okrem zohýbania sa po stovkách vecí, ktoré ľudia vyhodili do najväčšieho odpadkového koša na svete sme sa zohýbali aj po kmene paliem, tento raz kokosových, ležiacich na pláži. Tie sa budú používať pri ďalšom budovaní projektu. Zopár chatiek už stojí, ale viac sa ich stavať už nebude, keďže nepôjde o turistickú destináciu ale o priestor pre dobrovoľníkov na prespanie a varenie. V čase nášho pobytu na ostrove kuchyňa ešte nebola postavená, jedlo sme mali teda dohodnuté so spriatelenými Indonézanmi z vedľajšej pláže, ktorí sú podporovateľmi projektu. Pláž pred chatkami projektu BlueLife sme vyčistili od trčiacich kmeňov, koreňov a iného nánosu a potom nadišiel čas na oddych. Šnorchlovanie v oceáne nad koralmi je zážitok na nezaplatenie. Morský život v takej rozmanitosti, kráse a bohatstve je až neuveriteľne fascinujúci. Ťažko to opisovať, treba si to ísť pozrieť.

Obrázok blogu

Zámerom tejto mojej cesty bolo spoznávanie, práca a podpora dobrej veci. Išiel som pozrieť dažďový prales a prispieť k jeho udržaniu. Nebol to pracovný tábor, ale tiež nie iba obyčajná dovolenka. Išlo o kombináciu objavovania krás tohto sveta a podpory iniciatívy na ochranu divokej prírody. Je za čo bojovať, stačí sa už len pričiniť.

Jakub Šimek

Jakub Šimek

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som človek, ktorý má rád prírodu v jej divokej kráse. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu